Problematika riadnej dovolenky sa od začiatku roku 2021 výrazne zmenila. Už rok a pol sa postupuje podľa novej právnej úpravy.
Základné pravidlá čerpania riadnej dovolenky sa v podstate nezmenili. O dovolenke rozhoduje zamestnávateľ, sú ale situácie, keď sa zákon stavia na stranu zamestnanca a rozhodnutie o čerpaní je plne v jeho kompetencii.
Písomný rozvrh čerpania dovolenky
V súlade s ustanovením § 217 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný určiť dobu čerpania dovolenky písomným rozvrhom čerpania dovolenky vydaného so súhlasom odborovej organizácie alebo rady zamestnancov. Pokiaľ u zamestnávateľa odbory alebo rada zamestnancov nepôsobí, žiadny súhlas nie je potrebný, rozvrh si zamestnávateľ vyhotoví sám. Zákonník práce neustanovuje konkrétnu podobu rozvrhu (plánu) čerpania dovolenky. Zamestnávateľ môže využiť špeciálny softvér alebo len „excelovskú“ tabuľku atď. Dokonca ani nemusí ísť o jeden rozvrh. Môže byť pripravený začiatkom roka a potom priebežne aktualizovaný alebo zostavený novo podľa aktuálnej situácie každý kalendárny štvrťrok či mesiac. Plán dovoleniek je užitočným nástrojom, ktorý zamestnávateľovi pomôže splniť zákonom danú podmienku zákonníka, že dovolenka má byť vyčerpaná v roku, za ktorý patrí.
O čerpaní rozhoduje zamestnávateľ
Ďalej sa v ustanovení § 218 Zákonníka práce uvádza, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný zamestnancovi určiť tak, aby dovolenku vyčerpal v kalendárnom roku, v ktorom zamestnancovi právo na dovolenku vzniklo, ibaže v tom zamestnávateľovi bránia prekážky v práci na strane zamestnanca alebo naliehavé prevádzkové dôvody . Je zrejmé, že častý argument zamestnávateľa, že „zamestnanci nechcú čerpať dovolenku“, pri prípadnej kontrole inšpektorátu práce neobstojí. Je to on, kto určuje čerpanie dovolenky, nie zamestnanci.
Zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky a o tejto skutočnosti je povinný zamestnanca informovať aspoň 14 dní vopred, pokiaľ sa nedohodne so zamestnancom na kratšom čase tohto oznámenia. Pri určení čerpania dovolenky prihliada na svoje prevádzkové dôvody, ale aj na oprávnené záujmy zamestnanca (tj. ak to umožňuje prevádzka, prihliadne na potreby zamestnancov – prázdniny, plánovaný pobyt na chate atď.). Podkladom je pritom spomínaný harmonogram čerpania riadnej dovolenky.
Dve výnimky, kedy je čerpanie dovolenky v kompetencii zamestnancov
Z vyššie popísaného pravidla však existujú dve výnimky, kedy si o čerpaní a rozsahu čerpania rozhodne sám zamestnanec.
Ustanovenie § 218 ods. 4 Zákonníka práce: Ak nie je čerpanie dovolenky určené najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, má právo určiť čerpanie dovolenky aj zamestnanec. Čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi aspoň 14 dní vopred, pokiaľ sa nedohodne so zamestnávateľom na inom čase oznámenia.
Ustanovenie § 218 ods. 5 Zákonníka práce: Ak požiada zamestnankyňa zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, a zamestnanec zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie rodičovskej dovolenky do doby, po ktorú je zamestnaná čerpať materskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť.
Nečerpaná a zamestnávateľom neurčená riadna dovolenka
Ak teda zamestnávateľ neurčí (nenaplánuje) čerpanie dovolenky ani do 30. júna nasledujúceho roku, je právo určenia čerpania dovolenky na zamestnancovi. Ide však o dovolenku prevedenú, teda dovolenku nečerpanú z predchádzajúcich rokov, nie o dovolenku z aktuálneho roka. Pravidlo tu funguje na princípe „kto skôr“. Zamestnávateľ má možnosť určenia (naplánovania) dovolenky do 30. júna. Potom toto právo prechádza na zamestnancov. Ten si o čerpaní riadnej dovolenky rozhodne sám a zamestnávateľa písomne informuje o čerpaní aspoň s 14-denným predstihom (pokiaľ sa nedohodli na inej dobe oznámenia).
Zamestnávateľ už nemá možnosť čerpania dovolenky ovplyvniť. Môže síce zamestnanca z dovolenky odvolať, ale s odvolaním sa z dovolenky je spojená úhrada nákladov, ktoré zamestnanec na dovolenku márne vynaložil. Ako je popisované v ustanovení § 217 ods. 3 Zákonníka práce: Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ zmenil jemu určenú dobu čerpania dovolenky alebo že ho odvolal z dovolenky.
Riadna dovolenka bezprostredne nadväzujúca na materskú dovolenku
Druhou popisovanou situáciou, keď o dovolenke rozhoduje zamestnankyňa alebo zamestnanec, je dovolenka čerpaná bezprostredne po skončení materskej dovolenky. Zamestnávateľ je povinný vyhovieť žiadosti zamestnankyne čerpať riadnu dovolenku po skončení materskej dovolenky (podobne zamestnanca po skončení rodičovskej dovolenky čerpanej v čase, počas ktorého je zamestnankyňa oprávnená čerpať materskú dovolenku). Zamestnankyňa musí požiadať o čerpanie najneskôr posledný deň materskej dovolenky (vhodná je písomná forma žiadosti). Neskoršie žiadosti už nemusí zamestnávateľ vyhovieť.
V žiadosti by malo byť špecifikované, v akom rozsahu bude riadna dovolenka čerpaná, napr. od – do, počet hodín dovolenky, všetka riadna dovolenka (z aktuálneho roka aj z predchádzajúcich rokov atď.). Ide o nárok zamestnankyne (zamestnanca) na čerpanie riadnej dovolenky, nie povinnosť. Zamestnankyňa nemusí o dovolenku po skončení materskej dovolenky žiadať vôbec. V takom prípade bude čerpaná po odpadnutí prekážky, tj po skončení rodičovskej dovolenky. Uplatní sa tu pravidlo popísané v ustanovení § 218 ods. 5 Zákonníka práce: Ak nemôže byť dovolenka vyčerpaná ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka preto, že zamestnanec bol uznaný dočasne práce neschopným alebo z dôvodu čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky, je zamestnávateľ povinný určiť dobu čerpanie tejto dovolenky po skončení týchto prekážok v práci.